19. august, piatok 1M 9; 1K 6, 1 – 8

Boh ďalej riekol: ,Toto bude znamením zmluvy, ktorú pre všetky budúce pokolenia robím medzi sebou a medzi vami i medzi všetkými živými tvormi, čo sú pri vás: svoju dúhu kladiem na oblaky; bude znamením zmluvy medzi mnou a medzi zemou (1M 9, 12 – 13).

Dúhou dáva Boh dodnes viditeľné znamenie ľudstvu, že zostane verný tomu, čo po potope sľúbil, a nezničí ľudstvo. Dúha predstavuje Božiu vernosť. V poslednej knihe Biblie, v knihe Zjavenia apoštol Ján uvidel Boha sediaceho na tróne a okolo trónu bola dúha (Zjav 4, 3). Čiže, ako v prvej knihe, tak aj v poslednej knihe Biblie stále nachádzame dúhu, čo znamená, že Božia vernosť zostáva naveky. Keď Boh niečo povie, svoje slovo dodrží. Cirkevný život v istom zmysle je „korábom záchrany a veriaci ľud je na jednej lodi a tá loď nás vedie k spáse, lebo žijeme pod Božou zmluvou, ktorá nás uisťuje, že Boh nás nezničí, ale zachraňuje napriek našej nedokonalosti. Apoštol Ján vo svojom 1. liste (1, 9) hovorí: „Ak vyznávame svoje hriechy, Boh je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti. Konkrétnu záchranu Boh ponúka v Ježišovi Kristovi, ktorý sa obetoval za naše hriechy a po vyznaní svojich hriechov nás Boh pozýva do korábu záchrany.

Ďakujeme Ti, Bože, za záchranu a Vykupiteľa Ježiša Krista. Amen.