9. február, streda

Rut 4, 13 – 22; Mt 13, 47 – 50

On ti bude osviežovať dušu a zaopatrí ťa v starobe. Veď ho porodila tvoja nevesta, ktorá ťa miluje a ktorá je lepšia k tebe ako sedem synov“ (Rut 4, 15).

Boáz si vzal Moábku Rút za ženu podľa švagrovského práva a Rút porodí syna, ktorý dostane meno Obéd. Noemi teda dostala vnuka, ktorý sa stane starým otcom kráľa Dávida. Takú krásnu úlohu dostala od Boha. A syn jej nevesty sa stáva jej vnukom. Ľudia hovoria: „Noemi sa narodil chlapec.“ Mohla zostať v moábskej zemi zahorknutá a mohla nadávať na všetkých, na moábčanov, na nevesty, na Boha, ale ona sa vrátila domov, k Bohu a našla v starobe potešenie v rodine i u Boha. A k tomu aj nás chce priviesť Boh z rôznych našich ciest a chce, aby aj náš život a naše činy a slová boli svedectvom o Bohu a o Jeho láske. Keď sa odovzdáme do Božích rúk, Boží plán je väčší, než si my dokážeme predstaviť. Keď odchádzame od Boha, razíme si svoje plány a cesty, sme vystavení vlastným zlyhaniam a pádom ďaleko od Boha v pohanskom svete. Keď však opäť nájdeme cestu k Bohu a vrátime sa späť z „moábskych plání“ ako Noemi k svojmu ľudu, do spoločenstva Božieho ľudu a v pokání k Bohu, Boh nám dá viac, než si my dokážeme a vieme predstaviť.

Pane, daj, aby som sa aj ja nechal/a vždy Tebou viesť, lebo jedine v Tvojej blízkosti a pod Tvojím milostivým vedením má aj môj život svoje naplnenie, svoj zmysel a cieľ. Amen.