27. september, utorok 1M 42; 2K 10, 1 – 11

A každú namýšľavosť, čo sa dvíha proti poznaniu Boha, každú myšlienku podrobujeme v poslušnosť Kristovu (2K 10, 5).

Ktosi povedal, že pýcha je matkou všetkých hriechov. Už v raji bola na počiatku pádu človeka a je aj teraz. Jej zákernosť pozostáva v mnohorakosti foriem, v ktorých sa prejavuje a striehne na svoju obeť. Preto je tak nebezpečná a je nutné voči nej zakročiť s patričnou tvrdosťou a prísnosťou. Zdá sa, že v dnešnej dobe sa pýche obzvlášť darí. Sme svedkami veľkých vedeckých objavov a nebývalého technického pokroku. Dokážeme pretvárať svet, dokonca vplývať na klímu a myslíme si, že môžeme aj meniť morálne hodnoty, ba dokonca biologické zákonitosti a danosti. Jednoducho, rúbeme vysoko a Boh spolu s jednou starou knihou sa nám javí ako niečo zastarané a prekonané. Až sem dokáže dosiahnuť ľudská pýcha, keď si myslíme, že sme viac ako Boh. Je mnoho vzdelaných ľudí, ktorí toho o svete veľa vedia, len nevedia alebo nechcú nič vedieť o Bohu. Takýmto je celé ich poznanie nanič, lebo Boh sa nedá donekonečna vysmievať (G 6, 7), ale raz príde čas, keď Hospodin zakročí voči všetkému pyšnému, vyčnievajúcemu a vyvýšenému (Iz 2, 12 – 17). Preto je nutné každú svoju myšlienku a poznanie podrobovať najprv poznaniu Boha, ktorý je Tvorcom tohto celého sveta, aby sme neboli raz v hanbe a zatratení ponížení.

Hospodine, prosíme, chráň nás od pýchy a namýšľavosti.